Tretie najväčšie mesto Slovenska sa čoskoro dočká diaľničného tunelového prírastku. Motoristi sa už čoskoro prevezú novým tunelom Bikoš, ktorý staviame v rámci úseku R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa. V predošlej časti špeciálu o tuneli Bikoš sme vám priniesli zaujímavosť o vlastnostiach tohto tunela. V pokračovaní vám prinášame príbeh tunela od začiatku výstavby až po dokončovacie práce na technológii tunela.
Najnovší tunelový prírastok na východe Slovenska sme vyrazili do vrchu s názvom Bikoš. Podľa neho dostal aj názov. Tunel z oboch strán vyúsťuje do mosta. Tunel Bikoš sme začali raziť v júni 2020 a prerazenie trvalo približne rok.
Ako začalo razenie
Ako prvé sme realizovali otvorenú stavebnú jamu na severnom portáli. Pozostávala z troch etáží, ktoré boli postupne hĺbené a následne zaisťované. Každá etáž bola zaistená prevažne zemnými klincami, výstužou z oceľových sietí, striekaným betónom ale aj protieróznou georohožou. Ako prvá sa začala raziť ľavá tunelová rúra, a to súbežne v čase, keď sa ešte dokončovalo zaisťovanie tretej etáže stavebnej jamy.
Spôsob razenia
Pri razení tunela sme postupovali cyklickým spôsobom s horizontálnym členením výrubu podľa zásad novej rakúskej tunelovacej metódy, ktorá je typická pre stredne dlhé tunely a sedimenty vnútrokarpatského paleogénu. Horniny sa rozpojovali mechanicky (tunelbagrom) ale aj pomocou vrtno-trhacích prác. Spotrebovalo sa 75.000 kilogramov priemyselných trhavín a 66.000 kusov rozbušiek.
Popri razení rúr boli postupne vyrazené aj priečne prepojenia. Pri posledných ostávajúcich 100 metroch do prerazenia sa už tuneloví špecialisti pustili aj do prác na sekundárnom ostení. Na realizáciu betónových klenieb sa použila zostava špeciálnych vozov. Betonáž v núdzovom zálive prebiehala pomocou „ruksaku“, čo v stavebnom žargóne znamená použitie nadstavby na debniaci voz. Podobne postupovali špecialisti aj pri realizácii hĺbených častí. Debniaci voz sa namiesto použitia systémového debnenia upravil na použitie kontradebnenia.
